Prvé detské lásky sú pre väčšinu dospelých len úsmevnou epizódou. Pre deti sú však zásadným zlomom v ich živote. Je správne sa do nich starať alebo nie?

Z pohľadu dospelých sa možno detské zamilovanie javí ako celkom neškodná hra na lásku. Citový život malých detí je však prinajmenšom rovnako bohatý ako ten náš. Možno práve to je chyba, že sa nedokážeme pozrieť na svet a vzťahy detskými očami.

Keď je to "vážne"

V detskom veku súvisí láska výhradne s citmi a emóciami, nemá nič spoločné so sexom, a preto netreba pri prvých prejavoch náklonnosti k opačnému pohlaviu poučovať predškoláka o pravidlách bezpečného sexu. To ale neznamená, že nejde o vážnu vec. Zľahčovanie zamilovanosti by vaše dieťa mohlo zásadne raniť.

Jednak by si to preložilo tak, že to, čo je pre neho aktuálne na prvom mieste, vy vnímate ako celkom nedôležité. Navyše by možno došlo k tomu, že zverovať sa vám nemá zmysel, keď sa aj tak stále len vševediaco usmievate. Až by potom šlo skutočne do tuhého a váš syn alebo dcéra by sa chystali k nejakému dôležitému životnému rozhodnutiu, nepovažovali by za vhodné sa o tom s vami poradiť.

S týmto chlapcom nie!

Keď je vaše dieťa skôr zamĺknuté alebo to dokonca vyzerá, že sa trápi, skúste sa zveriť najprv vy jemu. Nie vždy sú však rodičia k výberu svojich potomkov benevolentní, hoci by išlo len o detskú lásku. Napriek tomu, že na jednej strane „milencov“ zo škôlky podceňujeme a ich vzťahy bagatelizujeme, na druhej strane často chceme deťom určovať, s kým sa majú baviť a s kým nie. A to je zle. Pokiaľ sa vám rodina daného chlapca či dievčaťa z rôznych dôvodov nepáči, môžete na to, čo vám prekáža, svoje dieťa upozorniť. Nemali by ste mu však kamarátstvo s konkrétnymi deťmi zakazovať. Berte to ako skúšku na pomaly, ale isto sa blížiacu pubertu. Potom už sa vás potomok pýtať na názor nebude.