Slovom bonding označuje angličtina zbližovanie či vytváranie osobného puta. Práve toto zbližovanie medzi matkou a jej novorodeným dieťaťom by malo byť vrcholným cieľom prvých minút, hodín a dní po pôrode.

Prvých 12 hodín

Kľúčová záležitosť podpory a posilňovania prvotného kontaktu medzi mamičkou a novorodencom začína hneď po pôrode a trvá ďalších asi 12 hodín. Počas týchto najdôležitejších okamihov budujú matky a novorodenci základy svojich emočných väzieb. Dieťa má tesne po pôrode neobyčajný behaviorálny potenciál, ktorý mu umožňuje počuť, vidieť a dokonca sa pohybovať do rytmu slov vyrieknutých matkou, tzv. oslavný tanec zrodu – takže je biologicky v danú chvíľu najcitlivejšie pre nadviazanie vzťahu s matkou.

Pre matku je tých niekoľko hodín po pôrode tiež veľmi dôležité obdobie vzhľadom na proces integrácie mentálneho obrazu dieťaťa, vzniknutého počas tehotenstva a čakania na pôrod, s obrazom skutočného novorodenca. Matka si celých deväť mesiacov vytvára imaginárny obraz svojho dieťaťa a po pôrode má možnosť nasýtiť sa tohto obrazu pohľadom na svoje bábätko.

Je vypozorované, že matka sa k novorodencovi správa veľmi otvorene a citlivo, ak má možnosť ostať s ním po pôrode osamote. Víta ho, hovorí na neho nežným hlasom, oslavuje jeho narodenie. Tieto hodiny po narodení sú životne dôležité pre oboch, teda pre dieťa i matku, a otec v ideálnom prípade týchto dvoch sprevádza a podporuje a chráni ich vzájomný kontakt.

Postaraj sa o mňa

Bonding však nevynašiel človek. Rad výskumov potvrdzuje, že ide o jav, ktorý sa vyskytuje u všetkých cicavcov. Rýchly mechanizmus vytvárania väzieb s novorodencom má u rôznych druhov rôzny význam. Zdá sa, že v prípade človeka sa objavuje preto, aby motivoval matku starať sa o úplne bezbranného tvora, ktorý je od nej celkom závislý. 

Bez tejto motivácie, vyčerpaná náročným procesom pôrodu, by matka nebola schopná sama seba mobilizovať k starostlivosti o dieťa a novorodenec by nemal šancu prežiť. Počas prvých hodín po pôrode sa v krvi matky a dieťaťa vyskytuje vysoké množstvo endorfínu (tzv. hormónu šťastia) a vďaka jeho upokojujúcemu účinku matka i napriek popôrodnej únave obnovuje sily a je schopná cítiť radosť z prvého stretnutia so svojím potomkom.

Podľa nej samotné správanie matiek a detí ukazuje, že matky, ktorým sa po pôrode umožnil okamžitý kontakt s dieťaťom, majú tendenciu sa o novorodenca dlhšie starať, sú tolerantnejšie a lepšie zvládajú stres spojený s materstvom.

Rooming-in nestačí

Veľký pokrok v starostlivosti o matky a novorodené deti znamenalo plošné zavedenie systému rooming-in v slovenských pôrodniciach. Tento systém motivuje a podporuje matky v tom, aby sa ihneď po pôrode plne zapojili do starostlivosti o svoje deti. Rooming-in ale podporu bondingu nemôže nahradiť, pretože v praxi sa veľká časť rodičiek stretne so svojím dieťaťom v izbe na oddelení šestonedelia až po niekoľkých hodinách.

Ide síce len o pár hodín, práve tie však majú zásadný význam, keďže šesť hodín v živote šesťhodinového dieťaťa je celý jeho doterajší život. Vo väčšine slovenských pôrodníc sa dieťaťu tiež takmer ihneď po narodení preruší pupočník. Toto včasné prerušenie pupočníka podľa pediatričky spôsobuje, že objem krvi novorodenca môže byť ochudobnený až o 30 až 50 %. 

Naopak, vyčkanie po dobu najmenej troch minút pred prerušením pupočnej šnúry zlepšuje hodnoty železa následne v štyroch mesiacoch veku a znižuje počet prípadov novorodeneckej anémie. Väčšinou však dopulzovanie pupočníka trvá dlhšie a vzájomný kontakt matky a dieťaťa a dopulzovanie pupočníka priaznivo podporuje aj pôrod placenty.

Sme iné cicavce?