Ľudia sú jedinými cicavcami, ktorí praktizujú separáciu matky a dieťaťa po pôrode. Dopady tohto konania ale dosiaľ neboli známe. Vedci merali variabilitu srdcovej činnosti u dvojdňových spiacich detí po dobu jednej hodiny, a to ako počas kontaktu kože na koži s matkou, tak počas osamotenia v postieľke vedľa matkinej postele.

Novorodenecká vegetatívna činnosť bola u separovaných detí o 176 % vyššia, naopak pokojný spánok týchto detí bol o 86 % nižší v porovnaní s deťmi, u ktorých prebiehal kontakt kože na koži.

Tento výskum zdôraznil paradox: keď chcú vedci skúmať škodlivé účinky na mozog novorodenca, použijú na skúmanie mláďatá zvierat, ktoré separujú od ich matiek. Súčasne je celkom bežnou praxou separovať ľudské mláďatá v pôrodniciach, čo im podľa merania srdcovej frekvencie spôsobuje masívny stres.

Povedzte si, čo chcete

Pôrodnice často tvrdia, že mamičky o bonding v skutočnosti nemajú záujem. Mnoho žien vôbec netuší, že by mohli mať bábätko hneď po pôrode u seba, alebo sa obávajú si tento kontakt od personálu vyžiadať, či sú vmanipulované do roly problematických rodičiek. Neobstojí ani argument, že ženy sú po pôrode unavené, takže vlastne uvítajú, keď sa im o dieťa v prvých hodinách postará niekto kvalifikovaný.

Ak totiž necháme dieťatko stále s mamičkou, vidíme, že novopečená matka nie je vôbec unavená. Vďaka tesnému kontaktu koža na koži dochádza u mamičky k vyplavovaniu vysokej hladiny hormónov a ona má energiu starať sa o dieťa. Je to otázka prežitia a vidíme to všade v prírode.

Pokiaľ by mamička podľahla únave a nemohla sa starať o potomka, ohrozovalo by to prežitie mláďaťa. V prípade, že kontakt medzi mamičkou a bábätkom narušíme, simulujeme tým vlastne situáciu, v ktorej matka prišla o svoje mláďatko. Hladina hormónov poklesne a mamička sa odrazu cíti vyčerpaná, má potrebu spánku.

Keď to nevyšlo

Ale čo, keď rutinné škodlivé postupy personálu alebo len jeho nevedomosť skrátka matke tesný a neprerušený kontakt s dieťaťom hneď po pôrode nedovolili? Niektoré ženy popierajú dôležitosť bondingu, hoci vnútorne cítia opak. Často to robia, aby si nejako ospravedlnili pocity zlyhania či viny seba, svojich matiek, ktoré boli od nich po pôrode oddeľované, či personálu, ktorý nemá potrebné znalosti a skúsenosti. To však nie je riešnenie. 

Dôležité je dopriať dieťaťu čo najviac telesného kontaktu, veľa sa s ním maznať, spoločne sa kúpať, spať s ním v jednej posteli, často bábätko túliť, nosiť ho v šatke. Pri ďalšom pôrode môžeme skoršie skúsenosti využiť a stáť si za svojím alebo vziať so sebou niekoho blízkeho, kto nám pri vyžadovaní bondingu bude oporou. 

Po pôrode držte svoje dieťatko na svojich rukách. Buďte s ním od prvých chvíľ, kedy sa dostalo na vaše brucho akoukoľvek cestou, tie hodiny po pôrode sú neopakovateľné. Buďte s bábätkom v kontakte kože na koži tak často, ako sa to len dá. Neopúšťajte choré a nedonosené deti, hoci pre to máte tie najrozumnejšie dôvody. Inštinkty, ktoré sa vám veľmi dobre spúšťajú práve kontaktom s vaším dieťatkom, vám pomôžu následne prekonávať ďalšie prekážky materstva.

 

Foto: Shutterstock