U nás má oficiálne ešte len pár rokov a získava stále viac nadšených priaznivcov z radov rodičov. Emočná inteligencia je pomyselná brána medziľudských vzťahov, ktorá stála dlho v tieni „klasickej“ inteligencie, ktorú si napríklad len pre zábavu necháva zmerať kadekto z nás.

Emocionálna a sociálna výchova sa vo svete vyučuje takmer 20 rokov, ponúkajú ju školy trebárs v Singapure, Hongkongu, Japonsku, Kórei, Austrálii, na Novom Zélande alebo vo Veľkej Británii. U nás ako samostatný predmet neexistuje, aj keď väčšina škôl ju zaraďuje podľa situácie napríklad do predmetu výchova k zdraviu. Neostáva iné, len napnúť rodičovské sily a potomka vybavovať odmalička, aby vedel, čo sa deje v ňom, a tušil, čo v tých ostatných. To všetko mu potom pomôže obstáť v komplikovaných medziľudských vzťahoch. 

IQ a EQ

„Dieťa, ktoré sa vie s ostatnými ‚porovnať‘ bez zásahu dospelých, bude mať asi vyššiu emočnú inteligenciu ako to, ktoré pri každom, hoci najmenšom probléme rieši situáciu výbuchom emócií či útekom k dospelému rodičovi, ktorý má vyriešiť situáciu za neho. Naučiť sa to však musíme všetci, bez vzťahov sa nezaobídeme v osobnom živote ani na pracovisku.“ hovorí Lukáš Šlehofer, metodik a lektor spoločnosti SCIO, ktorá sa zaoberá modernými metódami učenia. Dobrá správa je, že inteligencia (EQ, ale dokonca i klasické IQ) je dynamický jav, dá sa teda rozvíjať. Niekto má väčšie vlohy a o tom, čo sa deje v ňom (intrapersonálna inteligencia) i v druhých (interpersonálna) prirodzene tuší viac, ale navzdory ťažšiemu štartu na tom nakoniec môže byť v oblasti vzťahov lepšie ten, ktorý je odmala vedený nenásilne. 

Verte sebe i svojim deťom

„Rodičia by mali veriť svojim prirodzeným schopnostiam. Som presvedčený o tom, že dobrý základ pre rozvoj emočnej inteligencie dá dieťaťu každý, kto mu venuje sústredenú pozornosť trebárs len pätnásť minút denne, kedy sa s ním zhovára a načúva mu,“ domnieva sa Lukáš Šlehofer.

„Pokiaľ je rodič príliš direktívny a autoritatívny, bez rešpektu k dieťaťu, nemôže potom vznikať vzťah s kľúčovým komponentom, teda vzájomnou dôverou,“ vysvetľuje odborník. Napriek tomu, že neexistuje presný návod, ako vychovať emočne inteligentné dieťa, môžeme si my rodičia urobiť poriadok „na stole“ v piatich základných oblastiach. A o tých sa rozprávať so svojimi deťmi a pomáhať im ich rozvíjať. Ktoré oblasti to sú?

Znalosť vlastných emócií

Napadlo vám niekedy, že tak ako dieťa učíte, že to zelené v parku je STROM, mali by ste od začiatku vysvetliť, že i to, čo s ním lomcuje, keď ho chcete stoj čo stoj usadiť do kočíka po návšteve ihriska, je ZLOSŤ? A že je úplne normálne a vy sami ste niekedy takí zlostní, že máte chuť niečo rozbiť alebo sa rozplakať?

„Poznať a pomenovať svoje emócie znamená mať v hlave koncept, s ktorým viem pracovať,“ približuje odborník. Vysvetľujte druhy emócií už deťom, ktoré zatiaľ nevedia odpovedať, je to vklad do budúcnosti. Americký psychológ D. J. Goleman stanovil osem základných emócií, ktoré vám môžu byť návodom: hnev, láska, smútok, prekvapenie, strach, rozhorčený odpor, radosť a hanba.