Rodičia sa vraj k prvorodeným často správajú trochu paradoxne. Na jednej strane bývajú veľmi opatrní, úzkostliví a ochraňujú, na druhej strane nároční na výkony a výsledky. Existuje vo výchove prvorodeného vôbec recept na rovnováhu?

Byť prvým dieťaťom v rodine so sebou prirodzene nesie aké výhody, tak aj nevýhody. Čo preváži nemožno pochopiteľne zovšeobecniť. Záleží na zvyklostiach danej rodiny, dieťati samotnom aj na ďalších súrodencoch. Byť starším bratom či sestrou je niekedy ťažké, inokedy to majú naopak ťažšie mladší súrodenci. Viete, o aké nevýhody v súvislosti s prvorodenstvom najčastejšie ide?

"Pokusné" dieťa

Prvorodené dieťa je a vždy bude takzvaným "pokusným zajačikom" a akýmsi prvým rodičovským experimentom, svojich zatiaľ neskúsených rodičov. Prvé dieťa väčšinou "schytá" ničím nefiltrovanú nálož rodičovských predstáv o výchove. Rodičia sa k prvorodeným správajú trochu paradoxne. Najprv ich chcú chrániť ako sa najviac dá, potom sú zasa ich nároky na prvé dieťa najnáročnejšie. 

Prehnaná pozornosť

Prvé dieťa býva niekedy zahŕňané pozornosťou a starostlivosťou do takej miery, že ho táto rodičovská starostlivosť môže doslova dusiť. Prvorodení sú väčšiu časť svojho detstva pod neustálym drobnohľadom, niekedy bývajú sledovaní dňom i nocou Koho iného by aj natešení rodičia sledovali, keď majú zatiaľ len jedno dieťa? Hoci je dobré, venovať sa prvorodenému, s pozornosťou to však netreba prehánať.

Okamžite "musí" dospieť

Rodičovské ambície, očakávania, povzbudzovanie, energia, nadšenie a časom aj prenášanie zodpovednosti za mladších súrodencov vyvíja na prvorodených, zvyčajne nie celkom zámerne, veľký tlak. Prvorodení musia rýchlejšie dospieť. Akonáhle sa im narodí súrodenec, zo dňa na deň začnú počuť: "Si veľký chlapec, už sa musíš obliecť, umyť aj najesť sám!".