Keď vám dieťa niekoľko hodín denne plače, prežívate peklo. Pre rodičov totiž neexistuje horší zvuk než plač vlastného dieťaťa, prípadne dojčaťa. Zistite, ako sa v detskom plači vyznať a ako ho čo najlepšie a najrýchlejšie utíšiť.

Plač aktivuje mozog

„Plač novorodenca a dojčaťa je stresujúci sám osebe. Je známe, že ide o jeden z najnepríjemnejších zvukov, bez ohľadu na to, že ho vyludzuje milované dieťa. Detský plač všeobecne vyvoláva napätie a stres. Všimnite si správanie ľudí napríklad v autobuse. Keď tam začne plakať dieťa, sú odrazu všetci nervózni,“ hovorí lekárka Martina Kašparová. Podľa výskumu Oxfordskej univerzity totiž plač dieťaťa aktivuje primitívnu časť mozgu dospelého, ktorá na tento zvuk reaguje ešte skôr, než ho vôbec stihne mozog spracovať.

Nie každý novorodenec síce plače niekoľko hodín denne v kuse, ale väčšina detí plače dostatočne často a intenzívne na to, aby svojich rodičov aspoň zneistila. Hlavne rodičia novorodencov často vôbec netušia, čo ich bábätko vlastne potrebuje. Odborníci síce ubezpečujú, že rodičia sú schopní dešifrovať plač svojho bábätka, bohužiaľ, žiadna preverená metóda, ako to jednoducho interpretovať, neexistuje. Niektoré štúdie však ukazujú, že deti, obzvlášť najmenšie, používajú isté signály. Tými sa potom snažia svojich rodičov upozorniť, čo sa deje, ešte predtým, než prepuknú do plaču. 

Hlad a únava

Deti najčastejšie plačú, pretože majú hlad, prípadne sú unavené. Pokiaľ vaše bábätko vyžaduje mlieko, často si cicia päsť alebo prsty, prípadne si pomľaskáva. Plač býva rytmický, postupne sa stáva hlasnejším a neutíšiteľným. Keď ho necháte príliš rozbehnúť, môže byť k neutíšeniu a nebude schopné cicať.

Na druhej strane, riešenie je pomerne jednoduché. Mlieko navyše strávi dojča obvykle počas dvoch až troch hodín, takže pokiaľ po uplynutí tohto intervalu začne opäť plakať, je veľmi pravdepodobné, že chce ďalšiu rundu. Keď je dieťa, naopak, unavené, rôzne sa ošíva, prípadne si trie oči a má sklený pohľad. Plač býva nezvučný a prerušovaný, spočiatku sa môže prejavovať skôr ako brblanie, ale postupne naberá na intenzite. 

Prílišná stimulácia, bolesť a choroba

Prišla k vám návšteva alebo ste práve ukázali bábätku všetky jeho hračky? Možno má pocit, že už bolo podnetov dosť a že nastal čas na trochu pokoja. Upozorní vás na to tým, že sa od seba akoby pokúša odstrčiť nepríjemné predmety (alebo ľudí). Jeho plač býva krátky a môže znieť i trochu ako smiech.

Plač z bolesti býva prenikavý, vysoký a od začiatku veľmi intenzívny. Môžu v ňom byť dlhšie pauzy, ako sa dieťatko snaží pochytiť dych. Môže sa tiež mračiť a mať zavreté oči, zatiaľ čo pusinka ostáva otvorená. Jeho tvár zračí napätie. V prípade choroby sa plač stáva slabším a určitým spôsobom žalostným, niekedy ale aj vysokým a nepretržitým. Obvykle ho sprevádzajú ďalšie symptómy, napríklad horúčka alebo kašeľ, ktoré vám naznačia, že sa s detským telíčkom niečo deje.