Až donedávna sa väčšina z nás v čase očakávania narodenia dieťaťa sústredila len na to, aby mamička i potomok boli hlavne zdraví. Trochu sme pritom pozabudli na to, aby sme si užívali vzájomnú blízkosť a dotýkali sa.

Blízkosť a dotyky sú pritom práve pre novorodeného človiečika veľmi dôležité. Dokonca také dôležité, že sa ich dostatok alebo, naopak, nedostatok, môže prejaviť na celkovom zdraví dieťaťa.

Je to celkom pochopiteľné – z tmavej, teplej maternice, kde bolo neustále obklopené príjemnou vodou a tlmenými zvukmi, sa novorodenec dostáva do sveta, kde je samostatnou jednotkou, vystavenou chladu či horúčave a rôznym dosiaľ nepoznaným telesným pochodom. So vzniknutou situáciou si, navyše, zatiaľ nedokáže rozumovo poradiť, a preto má jediný oporný bod – vás.

Pripútajme sa!

Bonding znamená pôvodne pripútanie. Toto slovo dnes označuje ideálny prístup zdravotníkov a novopečených rodičov k práve narodenému dieťaťu. Jeho dodržanie potom podľa odborníkov sľubuje dieťaťu pokojný štart do života, a to už stojí za to, nie? Hlavnú rolu tu hrajú jemné dotyky, objatia, pohľady z očí do očí v tých neopakovateľných chvíľach, kedy sa rodičia poznávajú so svojím potomkom.

Často sa v tejto súvislosti hovorí o zlatej hodinke – prvá hodina po pôrode je skutočne kľúčová. Práve v tejto dobe sa totiž medzi matkou, otcom a novorodencom vytvárajú hlboké emočné väzby, do tvorby ktorých by nemal nikto zasahovať. Výnimkou sú iba stavy, kedy ide o život či zdravie. Zmerať dieťatko a zvážiť ho, umyť telíčko od krvi alebo hľadať prípadné pôrodné poranenia sa môže kedykoľvek neskôr. Čas na pevné pripútanie sa k rodičom je však práve teraz.

Neopúšťaj ma

Len si to predstavte: obaja – mama i dieťa – práve prešli jedným z najúžasnejších, ale tiež najťažších procesov v ich životoch. Predtým boli deväť mesiacov doslova spojení, a to nielen pupočnou šnúrou, ale i najtesnejším možným spolužitím, srdce pod srdcom. Odrazu sú oddelení a len jeden z nich vie prečo.

Najjednoduchším spôsobom, ako to vysvetliť i tomu druhému, je privinúť ho k sebe, nechať ho voňať známu vôňu mamy, počuť jej pulz a povedomý hlas – skrátka ho uistiť, že je všetko v poriadku. Čím dlhšie táto chvíľa potrvá, tým lepšie. V slovenskej legislatíve, a je to celkom rozumné, neexistuje jediné nariadenie a nespomína sa žiadny dôvod, prečo ihneď po narodení dieťa od matky oddeliť. Napriek tomu väčšina slovenských žien v pôrodniciach svoje dieťa sotva uvidí a potom čaká, až ho umyté, zmerané a zvážené opäť prinesú. To celé má – s výnimkou prípadov, kedy je dieťa či matka v zdravotnej tiesni – jediné vysvetlenie: rutina.

Keď sa niečo pokazí

To všetko je, samozrejme, možné predovšetkým vtedy, keď pôrod prebieha fyziologicky a mamičke ani dieťaťu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Bonding sa však, aspoň do určitej miery, môže uskutočniť i v prípadoch nefyziologických pôrodov. V určitom zmysle je pre takto narodené deti bonding ešte dôležitejší – nefyziologický pôrod logicky sprevádza stres, ktorému sú vystavení nielen rodičia, ale i rodiace sa deti. Týka sa to pôrodov cisárskym rezom a predčasných pôrodov, ale aj pôrodov, vyvolávaných z rôznych dôvodov.