Uspávanie bábätka a hocikedy ešte aj batoliatka je nočnou morou mnohých mamičiek. Čo je síce pekná slovná hračka ale dosť krutá realita. Ako tomu predísť?

Uložte a choďte

Pokiaľ ste rovnako ako mnohé z nás „dostali“ malého nespavca, asi vám táto rada pripadá ako pustá provokácia. Jednako len keď sme na našom Facebooku vyzvali mamičky, aby sa kolegiálne podelili o taktiku, ktorá sa im pri uspávaní najviac osvedčila, suverénne najčastejšie sa objavovala práve tá najjednoduchšia rada: uložiť, pohladkať a odísť.

Maximálne podať cumlíček a inak sa pri postieľke veľmi nezdržiavať, aby bábätko hneď od začiatku bralo ako samozrejmosť, že k usínaniu vlastne nič a nikoho nepotrebuje. Keď navyše do postieľky strategicky rozmiestnite tri alebo štyri cumlíčky, dieťa si čoskoro navykne, že stačí siahnuť pod vankúš po náhradný a spinká sa ďalej. Chce to však navyknúť ho takto čo najskôr, a hlavne byť sama hlboko presvedčená o tom, že tak je to správne. Junior by z nás mal cítiť istotu, a teda bezpečie. 

Strážte režim

Alfa a omega: pravidelnosť. Zvlášť u dojčiat a batoliat, a potom aj u „citliviek“. K tomu, aby sa práve tie cítili v pohode, nutne potrebujú stabilitu a istotu, a kde inde ju hľadať než u rodičov? Takže sa snažte čo najskôr to bude možné zaviesť dieťaťu pevný režim.

Počítajte však s tým, že prv než po šestonedelí to zrejme nepôjde, tak do tej doby „netlačte na pílu“. Pohrať sa, vykúpať, nakŕmiť či nadojčiť, prečítať či rozprávať krátku rozprávku, dať pusu a popriať pekné sny.

Rituál by sa mal večer čo večer opakovať. Nielenže dieťaťu dodá taký dôležitý pocit bezpečia, ale zároveň v ňom vyvolá podmienený „spací reflex“... Dôležité je juniora navečer príliš nezaťažovať rozptyľujúcimi vnemami; u dojčiat a batoliat je preto rozhodne lepšia pokojne rozprávaná rozprávka ako televízne akčné dobrodružstvo plné farieb, zvukov a pohybu. K večerným rituálom môže patriť aj pustenie kolotoča nad postieľkou, rozsvietenie tlmeného nočného svetielka.