Uspávanie bábätka a hocikedy ešte aj batoliatka je nočnou morou mnohých mamičiek. Čo je síce pekná slovná hračka ale dosť krutá realita. Ako tomu predísť?

Uložte a choďte

Pokiaľ ste rovnako ako mnohé z nás „dostali“ malého nespavca, asi vám táto rada pripadá ako pustá provokácia. Jednako len keď sme na našom Facebooku vyzvali mamičky, aby sa kolegiálne podelili o taktiku, ktorá sa im pri uspávaní najviac osvedčila, suverénne najčastejšie sa objavovala práve tá najjednoduchšia rada: uložiť, pohladkať a odísť.

Maximálne podať cumlíček a inak sa pri postieľke veľmi nezdržiavať, aby bábätko hneď od začiatku bralo ako samozrejmosť, že k usínaniu vlastne nič a nikoho nepotrebuje. Keď navyše do postieľky strategicky rozmiestnite tri alebo štyri cumlíčky, dieťa si čoskoro navykne, že stačí siahnuť pod vankúš po náhradný a spinká sa ďalej. Chce to však navyknúť ho takto čo najskôr, a hlavne byť sama hlboko presvedčená o tom, že tak je to správne. Junior by z nás mal cítiť istotu, a teda bezpečie. 

Strážte režim

Alfa a omega: pravidelnosť. Zvlášť u dojčiat a batoliat, a potom aj u „citliviek“. K tomu, aby sa práve tie cítili v pohode, nutne potrebujú stabilitu a istotu, a kde inde ju hľadať než u rodičov? Takže sa snažte čo najskôr to bude možné zaviesť dieťaťu pevný režim.

Počítajte však s tým, že prv než po šestonedelí to zrejme nepôjde, tak do tej doby „netlačte na pílu“. Pohrať sa, vykúpať, nakŕmiť či nadojčiť, prečítať či rozprávať krátku rozprávku, dať pusu a popriať pekné sny.

Rituál by sa mal večer čo večer opakovať. Nielenže dieťaťu dodá taký dôležitý pocit bezpečia, ale zároveň v ňom vyvolá podmienený „spací reflex“... Dôležité je juniora navečer príliš nezaťažovať rozptyľujúcimi vnemami; u dojčiat a batoliat je preto rozhodne lepšia pokojne rozprávaná rozprávka ako televízne akčné dobrodružstvo plné farieb, zvukov a pohybu. K večerným rituálom môže patriť aj pustenie kolotoča nad postieľkou, rozsvietenie tlmeného nočného svetielka.

Dajte mu parťáka

Noc, tma, ticho. Uznajte, kto by v tom chcel byť sám? Váš syn alebo dcérka budú šťastní, keď ich budete do usnutia hladkať alebo držať za ručičku, mnohí juniori však zrejme majú zvláštne senzory, ktoré okamžite detekujú poplašný signál „mama odchádza!“ a v tej chvíli spúšťajú tigrí rev.

Nie je preto na škodu nechať sa zastúpiť, hoci vám náhrada v podobe plyšiaka alebo dokonca flaušovej dečky či mäkučkej látkovej plienky môže pripadať tak trochu degradujúca. Ale funguje to!