Od nevedomia k vedomiu

Psychické týranie a citové, emocionálne týranie je zaradené pod termín aj ako nesprávne psychické zaobchádzanie. Na rozdiel od pojmu týranie, zahŕňa tento termín správanie zámerné aj nezámerné, neúmyselné. Mnohí rodičia si devastujúci vplyv svojho správania vôbec neuvedomujú. Dieťa ani nemusí vykazovať viditeľné stopy takejto formy týrania, ale ohrozený je jeho duševný vývoj. Dôležité sú aj faktory ako osobnostné predpoklady, temperament a odolnosť dieťaťa.

Prejavy a následky

Akákoľvek násilná výchova dieťaťa mu ubližuje tým, že mu nie je priznané právo byť svojbytnou osobnosťou. Dieťa má potom poškodené vedomie vlastnej hodnoty a nie je možné, aby sa v ňom vyvinul rešpekt a úcta k sebe, ostatným ľuďom a v neposlednom rade aj k rodičom. Ak nie je dieťaťu priznané právo na vlastnú identitu, potom stráca samostatnosť, svojprávnosť a autonómiu, a neuznáva ich ani u druhých ľudí.

U detí, ktoré majú málo pozornosti a nemajú emocionálnu podporu a blízkosť, sa skoro rozvinie pocit opustenosti, a začnú si pripadať bezmocné. Následne hľadajú spôsob, ako nadviazať kontakt so svetom tým, že sa správajú nepríjemne a negatívne, často až agresívne, čím upútavajú pozornosť svojho okolia. Agresivita u detí sa prejavuje už v predškolskom veku, a stojí za ňou hlavne frustrácia a úzkosti. Napríklad depresia je tiež agresia, ale zameraná dovnútra. Psychické týranie môže zanechať v dieťati hlboké stopy, pokriviť jeho pohľad na svet a seba samého. To, do akej miery sa následky psychického týrania na ňom prejavia, sa pritom odvíja nielen od intenzity, závažnosti a dĺžky trvania, ale aj od citlivosti dieťaťa.

Dieťa si tieto zranenia nesie do dospelosti, kde ho ovplyvňujú v rôznych oblastiach života. Častými prejavmi nesprávnej výchovy sú telesné, duševné či citové oneskorenie vo vývoji, citová plochosť, nedôvera, afektívne výbuchy, impulzivita, nápadná pasivita alebo agresia, nízke alebo extrémne vysoké sebavedomie, strach z potrestania, neistota vo vzťahoch, neschopnosť ich nadväzovať, sebaobviňovanie, egocentrizmus, neurotické prejavy, depresia, neprimerané reakcie na bolesť, častá chorobnosť dieťaťa, sklony k obezite, vznik závislostí či poruchy príjmu potravy. Najsmutnejšia správa, ktorá je výsledkom dlhoročného zahraničného výskumu, uvádza, že respondenti, ktorí označili, že sa stretli s uvedenými formami násilia dovtedy, než prišli k výskumu, to nepokladali za týranie. Vnímali ich ako výchovnú praktiku a zaslúžený trest za svoje priestupky. 

Foto: Shutterstock