„Prvú dcérku som rodila pred ôsmimi rokmi, kedy bonding bol ešte cudzie slovo, napriek tomu som si vyberala pôrodnicu podľa toho, či po pôrode poskytujú dostatočný priestor na nerušený kontakt s dieťatkom,“ spomína Lucia na svoje zážitky.

„Vybrala som, ale nakoniec bol pôrod náročný a dcérku som mala po pôrode pri sebe len chvíľu. Potom som omdlela od vyčerpania a s dcérkou trávil zo začiatku viac času manžel. Nosil ju, staral sa o ňu a mne ju prvý deň len prikladal k prsníku. Ich veľmi blízky a hlboký vzťah bolo krásne pozorovať. A ostalo to tak i naďalej.

Ja som si s dcérkou pre chýbajúci popôrodný kontakt hľadala vzťah dlhší čas. Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som sa na ňu naladila. Pri druhorodenej dcérke sme už mali príležitosť prežiť si ‚skin to skin‘ po nádhernom pokojnom pôrode. Dcérku som si hneď pritúlila k sebe a zotrvali sme tak veľmi dlho.