Nechce sa vaše dieťa podeliť s jeho vrstovníkmi? Nevie sa vcítiť do kože iných, keď vidí ich smútok? Naučiť ratolesť, že nie je stredobodom vesmíru a mala by myslieť i na druhých, je ozajstná výzva. S dávkou trpezlivosti a správneho prístupu to však dokážete. 

Snahu treba vždy oceniť

Aj za to najmenšie priloženie ruky k dielu by ste mali potomka oceniť. Nevyháňajte ho teda z kúpeľne, keď so slovami: „Ja ti pomôžem!“ začne strkať do práčky farebnú bielizeň s bielou. Neprevracajte očami ani teatrálne nevzdychajte, lebo vám svojím nadšením prirobil prácu. 

Radšej mu pekne poďakujte a jemne mu vysvetlite, že je veľmi dobrý, ale toto zvládnete sama. Aby ste ho však neodradili od konania dobrých skutkov, zverte mu inú úlohu. Môže napríklad nasypať vami odmeraný prášok do patričnej priehradky a potom podľa inštrukcií stlačiť správny gombík, uvádzajúci program do chodu.

Večer sa potom partnerovi pred dieťatkom pochváľte, akého v ňom máte šikovného pomocníka. Uvidíte, že sa ratolesť nafúkne od dôležitosti, rozvážne tatkovi porozpráva, čo pre vás dôležitého vykonala, a nabudúce jej nebude zaťažko znovu vám ponúknuť svoje služby. Ak ju však budete neustále odháňať, jej snahu ignorovať, či sa na ňu kvôli nej dokonca hnevať, čoskoro pochopí, že jej úsilie je márne a prestane javiť záujem o akúkoľvek pomoc.

Sýty hladnému neverí

Položili ste telefón. Volala vám kamarátka, ktorá už niekoľký raz na poslednú chvíľu zrušila dohodnutú schôdzku. Sklamanie je príliš veľké. Drobec vás nájde s hlavou v dlaniach a so zahmleným pohľadom a hneď sa pýta, čo sa stalo. Neodmietnite rozhovor, ale porozprávajte mu primeranou formou, ako sa cítite a kvôli čomu sa tak citíte.

Tak isto spolu rozoberajte dianie v jeho obľúbenom kreslenom seriáli. Narazila postavička nešťastnou náhodou do stromu a teraz má velikánsku hrču? Chúďatko, to ju musí asi poriadne bolieť! Pozri, plače, možno jej to niekto pofúka! Komentovať môžete i udalosti, ktorých ste v reáli svedkami.

Učíte ho tak empatii, odhaľovaniu pocitov druhých a vžívaniu sa do ich kože. A keď už sa s potomkom tak pekne porozprávate, počúvajte tiež, čo vám hovorí. Nechať ho, nech si hovorí, zatiaľ čo vy musíte chystať obed a teda mu len pritakávate bez toho, aby vám do mozgu prenikol skutočný význam slov, je zbytočná námaha. Ratolesť čoskoro odhalí, že hovorí do prázdna a nebude plytvať dychom.