Už pri narodení bábätka je možné aspoň ako tak odhadnúť, na ktorého z rodičov sa podobá viac. Ale zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo znamená tzv. vymenená dedičnosť? Prečo je chlapec viac podobný mame a dcéra sa viac podala na otca? V nasledujúcich riadkoch vám všetky tieto súvislosti vysvetlí odborníčka.

Hovorí sa, že dievča je celá mama a syn akokeby otcovi z oka vypadol. No čo v prípade, ak je to naopak? My sme sa pozreli na to, ako je to s dedičnosťou v skutočnosti.

Dedičnosť neovplyvníme

Na začiatok je nutné povedať, že dedičnosť je veľmi komplexný pojem a o tom, aké povahové či výzorové črty zdedí dieťatko po svojom rodičovi - či už matke alebo otcovi - sa nedá ovplyvniť, rozhodne sa o tom v okamihu oplodnenia.

“Vajíčko – pohlavná bunka mamy splynie so spermiou – pohlavnou bunkou otca, takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a druhú polovicu genetickej informáciu od druhého rodiča. Je to rovnako v prípade, že oplodnením vznikne chlapček alebo dievčatko. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Kompletnú genetickú informáciu získavame už v momente oplodnenia.“ vysvetľuje genetička RNDr. Jaroslava Babková, PhD., z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Silnejší vyhráva

V prvom rade sa teda v okamihu oplodnenia rozhodne o pohlaví dieťaťa. Ale čo ďalej? Čo determinuje jeho povahové a výzorové vlastnosti? Ako ich získa, alebo v akom pomere sa na ňom prejavia vlastnosti matky a otca? Odborníčka to opisuje takto: “Dedičnosť funguje na princípe - silnejší vyhráva. To znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Takto sa dedí napríklad výskyt pieh na tvári. Ak matka odovzdá informáciu o tvorbe pieh a otec nie, pehy sa vytvoria, lebo tento príkaz matky je dominantnejší a vyhrá nad otcovou informáciou pehy netvoriť.“  

Druhá skupina znakov je ale podľa nej komplexnejšia. „Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie. Inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.“ približuje doktorka Babková.