"Vymenená" dedičnosť

Je prirodzené, ak rovnaké pohlavie dedí vlastnosti po príslušnom rodičovi, lepšie povedané, ak je dcéra podobná mame a syn zasa otcovi. Čo však v prípade tzv. “krížovej”alebo vymenenej dedičnosti, kedy je to naopak?

V tomto prípade (ako aj v každom inom) majú významnú úlohu pohlavné chromozómy, teda chromozóm X a Y. „Chlapec dostáva X chromozóm od matky, otec mu odovzdá Y chromozóm, preto chlapci dedia dôležité znaky výlučne po mame. Výlučne po otcovi sa dedí to, čo je uložené na Y chromozóme, kde sa vzhľadom na celú našu genetickú výbavu nachádza len pár génov. Y chromozóm môže dostať od svojho otca len chlapček. Väčšinou ide o gény, ktoré riadia vývin chlapčeka mužským smerom a nemajú jasný prejav.“ približuje RNDr. Jaroslava Babková PhD.

Ako sme už spomínali, v dedičnosti platí pravidlo “silnejší vyhráva”. Aj preto existuje pravdepodobnosť, že gény od rodiča, ktoré sú “silnejšie” alebo dominantnejšie, prevládnu.

Na X chromozóme, ktorý “vlastnia” obaja rodičia sa nachádza viac génov. Ak teda otec odovzdá pri oplodnení X chromozóm, determinuje to dievčatko. A pokiaľ sa na tomto chromozóme nachádza viac dominantných génov, dievčatko zdedí viac vlastností po otcovi.

Ako sa dedí povaha?

Tá sa zväčša dedí po oboch rodičoch a záleží len na tom, od ktorého dieťa zdedí viac vlastností.

„Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je,“ vysvetľuje genetička. A na záver dodáva: “Ak rodičia majú napríklad problémové správanie, dieťa sa stane problémovým najmä preto, lebo vidí vzorec tohto správania u rodičov. Problémovosť teda nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, tie sa však dajú modulovať prostredím.“ 

Foto: Shutterstock