„Toto nesmieš, predsa sme sa dohodli a ty si to nesplnil.“ Takéto vyhlásenia často vypustíme z úst pri výchove svojich potomkov. Ale robíme to správne? Dosiahneme tým úspech, teda upratanú izbičku, umyté ruky pred jedlom, neodvrávanie? A vôbec existuje recept na správnu a tú najlepšiu výchovu? 

Pravdupovediac, áno. No nestačí rozkazovať, panovať a zakazovať. Zákazmi úspech nedosiahneme a akurát tým vytvárame cestu konfliktom medzi nami deťmi. Najlepším spôsobom, ako vychovať svojho potomka je ísť mu príkladom.

Napodobňovanie funguje

Prvé a najdôležitejšie učenie je napodobňovanie. Dieťa sa učí tým, čo vidí okolo seba. Teda od rodičov, ich správania, vystupovania, konania. Z toho vychádza pri tvorbe prvých vzorcov vlastného správania. Pre vývoj mozgu jedinca je jednoducho podstatnejšie to, čo pozoruje. Dokáže si podvedome perfektne vyhodnotiť, či rodič je, či nie je konzistentný vo svojom správaní, konaní a názoroch. Preto to, čo sa v batoľacom veku prejavuje ako vzdor, hnev, protesty, sa plne rozvinie až pri dospievaní, v školskom veku. Dieťaťu totiž natvrdo dochádza, že rodičia nerobia to, čo hovoria. Že sa správajú inak, než ako to vyžadujú od svojich potomkov, a dôjde k stretu. Dovtedy ich väčšinou prijímajú bez výhrad, považujú ich temer za „božstvo“ a potom príde tvrdý dopad.

Rodičom sa to často nepáči, ale skutočne musia začať sami u seba, doslova si hrabnúť do vlastného vnútra a zamyslieť sa nad svojím správaním. Isteže, nikomu sa nechce, ale každý máme rezervy, kde chybujeme, máme čo meniť a čo zlepšiť. S ohľadom na potomkov, ich výchovu a budúce vzájomné vzťahy ani nič iné neostáva. U mladých ľudí a detí sa všeobecne znižuje tolerancia k autoritám. Deti ich nechcú akceptovať, nieto ešte keď sa rodičia neprejavujú ako autority svojou nekonzistentnosťou. Sebareflexia je jednoducho základom dobrej výchovy.

Riešenie je občas bolestné

Stačí si urobiť čas a spísať v bodoch, čo vlastne od svojho dieťaťa požadujeme, čo by sme od neho chceli, ako si predstavujeme, že sa bude správať. Oslobodiť sa od vlastných „predstáv o ideálnom dieťati“, nevkladať doň svoje nesplnené ambície, ale stáť nohami pevne na zemi. Potom sa zamyslieť nad svojím správaním, teda nad tým, ako reagujeme, čo hovoríme, ako sa správame.