„Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko. Bo, keď budem Jano, neohneš ma mamo“. Vraví staré slovenské príslovie. Telesné tresty vo výchove boli v minulosti používané častejšie, ale dnes sú väčšmi v úzadí, čo by malo byť pozitívnym javom. Prečo je tomu tak, vám v nasledujúcom článku vysvetlí odborníčka.

Telesné tresty sú plné negatív

„Telesné tresty nie sú z môjho pohľadu ničím pozitívne. Telesný trest je pre dieťa vždy ponižujúci, pretože sa voči nemu väčšinou nemôže nijako ubrániť. Vyvoláva strach z rodiča, dieťa si vytvára obraz o rodičovi ako o trestajúcej autorite. V období puberty, keď dieťa hľadá svoju cestu, svoje spôsoby vyjadrenia, svoju identitu a je obzvlášť precitlivené na kritiku voči vlastnej osobe, môžu byť telesné tresty príčinou ohrozenia, ba až stratou dôvery a bezpečia vo vzťahu. Okrem úzkostí, môže dieťa začať trpieť nočnými morami, rôznymi strachmi, poruchami správania, môže začať klamať, bude častejšie choré, alebo sa mu zhorší prospech v škole,“ hovorí psychologička Mgr. Ľubica Kordošová.

„Najfatálnejšie dôsledky sú samozrejme v rodinách, kde ide o pravidelné a kruté zaobchádzanie s dieťaťom, kde je telesný trest na každodennom poriadku, alebo je dieťa svedkom násilného zaobchádzania s členom rodiny. Takéto traumatické zážitky môžu vážne narušiť psychický vývin dieťaťa a majú následky na celý život,“ vraví odborníčka. Telesný trest v zmysle „toto si urobil, a preto teraz dostaneš“ nie sú v poriadku. Je to represívne opatrenie, ktoré, hlavne ak ho opakujeme a využívame ako výchovný prostriedok, nevedie z dlhodobého hľadiska k náprave a hlavne nerieši skutočnú príčinu detského neposlúchania. Tou môže byť túžba po pozornosti, súrodenecká rivalita, boj o moc, reakcia na situáciu v rodine a pod. „Ak vám však „ujde ruka“ prestaňte sa obviňovať a keď sa situácia upokojí, porozprávajte sa s dieťaťom. Dôležité je vedieť sa ospravedlniť a obojstranne si odpustiť,“ dodáva psychologička.