Nočné pomočovanie nie je žiadna banalita, nad ktorou by ste mali mávnuť rukou. Pre rodičov i pre dieťa je to problém, ktorý je potrebné začať včas riešiť. Toto by ste o ňom a jeho liečbe mali vedieť.

Kedy ide o problém?

Nočné pomočovanie alebo odborne enuréza je najmä u chlapcov pomerne dlho normálne, podľa MUDr. Alexandry Vidnerovej sa pomočujú i šesťroční chlapci. Či je dieťa choré alebo má „len“ nejaký problém vo svojej hlavičke, to by mal však rozhodnúť lekár. V piatich rokoch by dieťa už malo ísť na toaletu samo a zvládnuť všetky úkony s ňou spojené.

Kedy by sa teda malo prestať vaše dieťa pocikávať? Odpoveď nie je jednoznačná. Medzi deťmi sú totiž odchýlky a hoci sa asi pätina päťročných detí pomočuje, bagatelizovanie nie je namieste. Také pocikanie je pre dieťa ponižujúce a vyvoláva v ňom pocity zahanbenia. 

Ak sa to deje častejšie či pravidelne, v prvom rade vyhľadajte odborníka, ktorý dieťa vyšetrí a vylúči napríklad infekciu alebo iné organické príčiny. Príčinou enurézy môže byť zvýšená dráždivosť močového mechúra, nádory v malej panve či cukrovka. Preto je dôležité toto všetko vylúčiť, aby sa mohlo začať s vhodnou liečbou.

Hľadanie príčiny

Najčastejšou príčinou býva nezrelosť centrálnej nervovej sústavy a močového mechúra. Predovšetkým sa to prejavuje práve v nočných hodinách, keď akoby nefungovali spoje, ktorými mozog upozorní na to, že sa treba zobudiť a ísť na záchod. 

Pri pomočovaní majú význam i vplyvy psychické – pocikávanie môže signalizovať, že vnútorný svet nie je v pohode a dieťa nie je spokojné. A najavo to dá práve tým, že sa v noci pociká. A môže to byť skutočne čokoľvek, čo dieťa „rozhodí“ – hádka s manželom, problémy v práci, šikanovanie, zlá známka, ktorú vy beriete veľmi vážne a tým pádom i dieťa… jednoducho čokoľvek. Ak teda lekár vylúči organickú príčinu, hľadajte dôvod práve v psychike. 

Liečba preventívnymi opatreniami

V takom prípade vás čaká predovšetkým trpezlivosť a náročné režimové opatrenia. Vhodná je tzv. motivačná konzultácia, keď dieťa prijíma aktívnu úlohu tým, že si do kalendára zaznamenáva mokré a suché noci.

„Pred spaním chodí samo na záchod. Ak sa pomočí, samo si preoblečie posteľ. Je potrebné dieťa netrestať a vyvarovať sa zlostných reakcií. Motivujte ho k suchým nociam. Môžete použiť aj elektrický alarm, čo je najúčinnejšia metóda liečby. Inštalácia je jednoduchá a spúšťa sa už niekoľkými kvapkami moču. Počas prvých týždňov sa dieťa budí po úplnom pomočení, v ďalších týždňoch sa prebudí už po prvých kontrakciách močového mechúra bez toho, aby sa pocikalo. Alarm treba používať nepretržite ešte tri týždne po poslednom pomočení,“ radí detská lekárka.

Dieťa predovšetkým chváľte za každú noc, keď sa nepocikalo, a môžete ho za to i odmeniť. Liečba spočíva v opatreniach všeobecného charakteru. Obmedzíte mu príjem tekutín vo večerných hodinách a najmä mu nedávate nič močopudné. Kým pôjdete spať, dieťa sa musí bezpodmienečne ísť vyprázdniť. Izba, v ktorej spí, musí byť dobre vyvetraná.

Čomu sa vyhnúť?

Dôležitý je pokoj, večer teda žiadne strieľačky na počítači ani žiadne akčné filmy. Rozhodne nie je vhodné dávať staršiemu dieťaťu plienku, povedie to skôr k tomu, že dieťa nebude mať potrebu sa zobudiť. 

Dieťa určite nebuďte uprostred noci, aby sa išlo vycikať. Bude rozospaté a aj tak nerozlíši, či sa vycikalo do postele alebo do záchodovej misy. Enurézu tým len zhoršíte. Niekedy vám lekár môže predpísať tzv. adiuretický hormón, ktorý znižuje množstvo vytvoreného moču, čím sa priamo zasahuje do pomočovania. Detský lekár by sa vás mal vždy spýtať, či sa dieťa pomočuje. Pri častejších „nehodách“ pošle moč na vyšetrenie, ktoré potvrdí (či vylúči) prípadnú infekciu močových ciest.

„V prípade, že výsledky moču sú negatívne, lekár vám odporučí enuretický režim – piť cez deň, večer nie, viesť si zápisky o vypitých tekutinách – a prípadne nasadí terapiu liekmi. Pri akýchkoľvek pochybnostiach a podozrení na nejaké ochorenie vás pediater včas pošle k príslušnému odborníkovi - k neurológovi, urológovi či psychológovi,“ uzatvára MUDr. Vidnerová.