Mamičky často mávajú pocit, že pre svoje deti urobia najlepšie, keď im pripravia pokrmy doma z ovocia, zeleniny, alebo mäsa, ktoré samy vybrali v obchode, a ktoré sa im na prvý pohľad zdalo pekné. Na jednej strane majú síce istotu, že presne vedia, čo sa v ich domácom príkrme nachádza, ale na druhej strane nepoznajú iné hrozby, ktorým by vedeli predchádzať jedine v prípade, že by doma mali vlastné laboratórium. Čo je teda dôležité vedieť?

Iné normy pre deti, iné normy pre dospelých

Potraviny, ktoré sú bežne nakupujeme pre nás, nemusia v žiadnom prípade spĺňať normy, ktoré sú dané pre stravy najmenších stravníkov.

„Dojčatá a malé deti sú najviac ohrozenou vekovou skupinou ľudskej populácie vzhľadom k tomu, že prijímajú podstatne viac potravy na jednotku telesnej hmotnosti. Preto je pre tieto potraviny stanovený špeciálne nízky hygienický limit pre prítomnosť látok, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie, prípadne aj životy,“ vysvetľuje špecialista na výživu detí MUDr. Peter Horan.

Splnenie noriem v prípade detskej výživy sa pritom kontroluje omnoho prísnejšie než v prípade bežných potravín.

  • V čerstvom špenáte sa môžu objavovať dusičnany v množstve až 3 000 mg/kg. Pre špenátový príkrm určený deťom nariadenie stanovuje pre dusičnany hranicu 200 mg/kg, teda 15-krát menej.
  •  Patulin, ktorý patrí medzi tzv. mykotoxíny a najčastejšie sa vyskytujú v jablkách a jablkovej šťave, môže v bežnej strave dosiahnuť až 50 µg/kg, v detských príkrmoch je to iba 10 µg/kg
  • Mykotoxíny aflatoxíny nájdeme napríklad v obilninách a výrobkoch z nich, ktoré ich môžu obsahovať až 4 µg/kg. V obilných príkrmoch pre dojčatá a malé deti nesmú tieto nebezpečné látky presiahnuť hranicu 0,10 µg/kg.
  • Pesticídy sa môžu v dojčenských výživách vyskytovať v maximálnom množstve 0,01 mg/kg, v bežných potravinách sa vyskytujú mnohonásobne viac
  • Podobne je tomu napríklad aj v prípade olova, ktoré v počiatočnej a pokračujúcej dojčenskej výžive nesmie presiahnuť 0,02 mg/kg, zatiaľ čo v mäse a niektorých druhoch zeleniny dosahuje povolená hranica až 0,1 mg/kg, v koreňovej a listovej zelenine je to dokonca 0,3 mg/kg.
  • Benzo(a)perén, látka patriaca do skupiny škodlivých polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktorá je pre človeka pravdepodobným karcinogénom a vyskytovať sa môže v svalovine rýb v množstve až 2 µg/kg. Maximálne limity pre príkrmy určené dojčatám sú oproti tomu dvakrát prísnejšie a teda 1,0 µg/kg.