Detský vzdor je jednou z najhorších nočných môr rodičov. Kto by aj chcel, aby sa jeho trojročné dieťa rozpleštilo v supermarkete na zemi a začalo vzdorovito kopať nohami do všetkých strán, revať na plný plyn a trvať na tom, že to autíčko jednoducho chce? Práve u detí okolo druhého až tretieho roku sa často môžeme stretnúť s detským vzdorom, neskôr začína vyhasínať. A práve im treba stanoviť hranice a trvať na ich dodržiavaní.

Reakcia rodičov

Ako hovorí americký pediater James Dobson, deti si veľmi dobre uvedomujú medzigeneračný súboj vôlí, a práve preto je rodičovská reakcia na spurné správanie taká dôležitá. „Keď sa dieťa správa tak, že neberie ohľady na seba ani na iných, ak všetkým pôsobí bolesť, jeho skrytým motívom je často túžba overiť si stabilitu vytýčených hraníc. Táto skúška má podobnú funkciu ako obchôdzka, pri ktorej policajt kontroluje, či je na pracovisku po pracovnom čase všetko zavreté. Aj keď skúša otvoriť dvere, dúfa, že sú zamknuté a zabezpečené. Práve tak sa dieťa, ktoré pokúša milujúcu autoritu svojich rodičov, cíti v bezpečí, keď zistí, že ich vedenie je pevné a spoľahlivé,“ vysvetľuje odborník.

Boj o moc

Záchvat príde obyčajne vo chvíli, keď nesplníte to, čo potomok chce, alebo vtedy, keď od neho chcete niečo, čo on odmieta. Dieťa sa zablokuje, a tým vlastne s vami bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať vzdorovito. V batoľacom období je to celkom prirodzené a najviac to pozorujeme okolo 1,5 – 3 rokov. Dieťa hľadá mantinely pre svoje správanie a vytvára si ich podľa toho, ako mu ich vy nastavíte – to, ako sa bude práve jeho správanie vyvíjať, záleží nielen na tom, aký má vaše dieťa temperament, charakter, osobnosť, ale tiež, ako k nemu budete pristupovať. Či už ste rodič, vychovávateľ alebo vedúci športového krúžku, dieťa, za ktoré zodpovedáte, skôr či neskôr zatne päste a vyzve vás „na súboj“, aby ste dokázali, že máte predpoklady ho viesť. Dieťaťu musíte jasne ukázať, kde sú jeho hranice, ale láskyplne. Len čo totiž odmietnete reagovať na vzdor, vo vašom vzájomnom vzťahu sa niečo zmení a potomok k vám prestane pociťovať rešpekt.

I novorodenec má svoju osobnosť

Podľa psychológov si deti už od narodenia nesú so sebou vrodený temperament. Keď sa zídu mamičky s kočíkmi na pieskovisku, každé z ich ratolestí sa správa odlišne. A podľa niektorých odborníkov sa časť detí rodí s bezproblémovým, povoľným postojom k vonkajším autoritám. Sú milé, usmievajú sa, dobre spia, prejavujú trpezlivosť, keď dostanú jedlo neskôr. Iné sú zase spurné, neposlušné a už od narodenia kričia a očakávajú, že všetko hneď dostanú a vyžadujú si každú minútu vášho času. Tieto malé hurikány musíte chtiac-nechtiac skrotiť, pozor však, zase nie tak, aby ste potlačili ich sebadôveru. Ukážte dieťaťu, že nechcete, aby robilo určitú vec. Ale tiež mu musíte povedať, prečo to nechcete. Vaše zlatíčko by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že vaše požiadavky sú nemenné. A obaja rodičia by mali hovoriť to isté. Áno znamená áno, nič medzi tým.