Predstavte si nasledujúcu situáciu: Dvaja druháci, Peter a Pavol, každý z inej rodiny. Peter príde zo školy domov, napíše si úlohy a zasadne k televízii alebo počítačovým hrám. Je unavený, preto mu pasívne zábava vyhovuje. Niet sa teda čo čudovať, že aj rodinnú večeru a spoločnú diskusiu nad končiacom prežíva trochu znudene.

A unavený ide aj spať. Keď príde domov Pavol a napíše si domácu úlohu, na chvíľu si pustí televíziu, ale sotva sa doma zíde s rodičmi, už beží pripravovať stolovú hru, vie totiž, že si spoločne jednu "dajú". Teší sa, pretože s rodičmi strávi skvelý čas, prežije fantazijný herný príbeh, vďaka ktorému (hoci to netuší) zharmonizuje a vypustí svoje emócie, zdvihne sa mu nálada.

Aj hraná zlosť či radosť totiž zbavuje dieťaťa napätia a tým, že si ich prežije, sa k nim už nebude musieť vracať cez nočné mory alebo ranné "zvláštne bolesti bruška". Aktivita, ktorá baví, automaticky spúšťa pocity blaha, pri večeri je tak rodina v dobrej nálade a aj následné zaspávanie má potom, čo "nado mnou otec vyhral o dva kone v dostihoch, ale ja mu to nabudúce ukážem!", úplne iný náboj...

Kto myslíte, že je na tom lepšie: Peter, alebo Pavol? Hranie stolových hier je veľmi účinná forma terapie, pri ktorej sa nielen bavíme a rozvíjame zručnosti a zmysly, ale aj relaxujeme. Možno by sa mohlo spoločné hranie stolových hier dávať na predpis, a to nielen úzkostným a preťaženým deťom, ale aj ich dospelým rodičom...

Hra je učiteľkou života 

"U nás sa klasické doskové hry hrajú odmalička," rozpráva tridsaťdvaročná Katarína. "Naši s nami hrali Človeče, nehnevaj sa! do úmoru. Za to ich dodnes obdivujem. Ja s našimi chlapcami idem rovnakú hraciu politiku. Sú na hranie zvyknutí odmalička a je nám pri tom dobre. Ale som rada, že je dneska na trhu s hrami taký výber." Katka patrí medzi rodičov, ktorí sa ku hrám obracajú prirodzene, pretože si sami z detstva pamätajú, ako veľmi im pri hraní bolo fajn.

Tie ostatné, ktorým hranie stolových hier tak blízke nie je, možno presvedčí arzenál "dobrých vedľajších účinkov". Aké to sú a čo nám dávajú? Hra učí dieťa pracovať s pravidlami, znášať prehru aj zakúsiť pocit víťazstva. Zároveň rozvíja sústredenie a pamäť. Tie strategické navyše rozvíjajú aj myslenie, pretože hráča nútia starostlivo zvážiť každý krok, uvedomovať si dôsledky svojho konania a tiež čo najlepšie odhadnúť reakciu spoluhráčov.